Narodil sa 29. septembra 1943 v poľskej dedinke Popowo. V roku 1967
nastúpil ako elektrikár v gdanských lodeniciach, kde sa začal písať jeho
príbeh odborárskeho aktivistu kriticky vystupujúceho proti
komunistickému režimu v Poľsku. V roku 1978 vstúpil do zakázaných
Slobodných odborov a o dva roky neskôr viedol štrajk gdanských
robotníkov, ktorý prerástol v celoštátny prejav odporu proti režimu.
Protesty vyústili do dohody s vládou a k vzniku nezávislého odborového
hnutia Solidarita.
Podľa Juraja Marušiaka, riaditeľa Ústavu politických vied Slovenskej
akadémie vied (SAV), bolo Poľsko ako súčasť sovietskeho bloku výnimočné
práve prítomnosťou permanentného konfliktu medzi komunistickou
reprezentáciou a robotníctvom. "Tento konflikt sa stal viditeľným od
roku 1956. Vyplýval zo silných tradícií poľského hnutia za nezávislosť,
ktorého súčasťou bolo aj poľské robotníctvo. Toto hnutie považovalo
Rusko, resp. neskôr Sovietsky zväz, za nepriateľa poľskej nezávislosti," uviedol pre TASR Marušiak.
Solidarita sa stala najsilnejšou zložkou protestného hnutia v rokoch 1980 - 1981 a Wałęsa bol jeho symbolom. "Dôležitým
momentom bolo však ešte pred založením Solidarity vznik Výboru na
obranu robotníkov (KOR) v roku 1976, čo bol začiatok procesu zbližovania
medzi nespokojnou časťou poľskej inteligencie a robotníctvom. Práve
táto spolupráca sa pričinila o vznik Solidarity a konsolidáciu poľskej
opozície proti komunistickému režimu," pripomenul Marušiak.
V januári 1981 prijal Walesu pápež Ján Pavol II. vo Vatikáne a zúčastnil
sa aj na rokovaní Medzinárodnej odborovej organizácie (International
Labour Organisation). V septembri 1981 ho na prvom kongrese Solidarity
zvolili na jej čelo.
Obdobie relatívneho pokoja skončilo v decembri 1981, keď poľský
prezident Wojciech Jaruzelski vyhlásil výnimočný stav, zakázal
Solidaritu, uväznil jej vedúcich činiteľov, medzi nimi aj Walesu. Po
prepustení z väzenia Walesa opäť pracoval v lodeniciach a naďalej sa
angažoval v ilegálnej Solidarite.
V októbri 1983 udelili Walesovi Nobelovu cenu za mier. Tú si v Osle
osobne neprevzal, lebo sa obával, že by mu komunistický režim neumožnil
návrat do Poľska. Cenu prevzala v zastúpení jeho manželka Danuta.
Zhoršovanie poľskej ekonomiky vyústili opäť do protestov, ktoré v roku
1989 priniesli rokovania vlády a Solidarity, na základe ktorých bola
okrem iného zlegalizovaná činnosť Solidarity a otvorená cesta k
demokracii v Poľsku. Walesa sa napokon v roku 1990 stal sa prvým
postkomunistickým prezidentom Poľska.
Kandidoval aj v prezidentských voľbách v rokoch 1995 a 2000, ale
neúspešne. V roku 2006 vystúpil zo Solidarity, pretože usúdil, že odbory
príliš podporujú politickú stranu Právo a Spravodlivosť (PiS). V marci
2013 vyvolali v časti poľskej verejnosti rozhorčené reakcie jeho
vyhlásenia, že homosexuáli by nemali zastávať vysoké funkcie v politike.
Okrem Nobelovej ceny mieru je Walesa nositeľom Ceny ľudských práv
Európskej rady za rok 1989, Ceny Nechať žiť (Švédsko 1981), Medaily
slobody (USA 1981) či Ceny slobody (Švédsko 1982). Je autorom knihy
Cesta k pravde (2011) a režisér Andrzej Wajda nakrútil v oku 2013
životopisnú drámu Walesa, človek z nádeje.
Ťažký bol pre Walesu začiatok roka 2017, keď 13. januára pochoval svojho
syna Przemyslawa Walesu (43). Ešte v ten istý mesiac čelil obvineniu,
že bol spolupracovníkom poľskej tajnej služby. Ústav národnej pamäti
(IPN) predstavil analýzu grafológov, podľa ktorých sa dokumenty
podpísané spolupracovníkom s krycím menom Bolek zhodujú s písmom Walesu.
V júni 2017 sa pripojil k osobnostiam, ktoré v liste adresovanom
Európskej komisii žiadali, aby chránila právny štát v Poľsku. Ako
laureát Nobelovej ceny za mier navrhol na toto prestížne ocenenie
ukrajinského filmára Oleha Sencova väzneného v Rusku.
Riaditeľ Ústavu politických vied SAV Juraj Marušiak by v súvislosti s
Walesom vyzdvihol to, že napriek svojmu impulzívnemu vystupovaniu mal
kritický postoj k politickému radikalizmu. Postavil sa proti radikálnemu
antikomunizmu i proti nacionalistickej pravici. "Na druhej strane, sa
ako prezident usiloval o vytvorenie silného prezidentského úradu, čo by v
podmienkach postkomunistickej transformácie mohlo posilniť
autoritatívne tendencie. Veľakrát vystupoval na domácej a medzinárodnej
scéne ako 'slon v porceláne', neraz vystupoval nepremyslene, čo
vyvolávalo nespokojnosť verejnosti. To bol dôvod, prečo v roku 1995
prezidentské voľby prehral a už sa nedokázal do politiky vrátiť,"
uviedol Marušiak.
Walesu je podľa Marušiaka ťažko politicky zaškatuľkovať. V 80. rokoch
minulého storočia ho bolo možné označiť za kresťanského socialistu.
Neskôr mal bližšie ku konzervatívcom. Jeho vzorom bol Józef Piłsudski
zakladateľ poľského štátu v roku 1918. Po roku 2005 má Walesa zasa
bližšie ku konzervatívno-liberálnej Občianskej platforme.
"V zahraničí je nepochybne populárnejší ako v Poľsku. Keď sa v roku
2000 pokúsil znova kandidovať v prezidentských voľbách, získal 1,01
percenta hlasov. Priťažujú mu obvinenia zo spolupráce s komunistickou
štátnou bezpečnosťou. V liberálnom prostredí ho kritizujú za niektoré
homofóbne výroky. Konzervatívci okolo PiS by zasa najradšej jeho zásluhy
o pád komunistického režimu vymazali," dodal pre TASR Marušiak.